Proč

Filiálna obec Proč leží v južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške okolo 480 m.

            Pročský majetok, podobne ako majetok okolitých osád, patril od polovice 13. storočia zemanovi Germanovi z Chmeľovca a jeho potomkom. Po deľbách majetkov sa jedná vetva usadila v Proči a názov dediny používala v prídomku. Prvý písomný doklad o obci je z roku 1423. Je zrejmé, že dedina jestvovala aj pred rokom 1423 ako Procz. Neskôr ako Prochfalua (1427), Procž (1773), Procsch (1786), Proč (1920); maďarsky Prócs, Porócs.

            Najbližší vrch pri dedine, ktorý je zároveň najvyšším na okolí, sa nazýva Haľagoš a má nadmorskú výšku 642 metrov. Nachádza sa severozápadne od Proča.  

Do reformácie veriaci z Proča dochádzali do kostola, ktorý je postavený na miernom kopci medzi Čelovcami a Pročom. Počas reformácie kostol zabrali evanjelici. V obci dlho nebol kostol. Spomína sa iba stará zvonica na cintoríne. Neskôr zvonica stála uprostred dediny.

V roku 1922  v centre, v srdci dediny, postavili malý kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Pri kostole stála spomínaná drevená zvonica. Kostolík svojou kapacitou nestačil pre veriacich. Preto, po Nežnej revolúcii sa veriaci v roku 1991 rozhodli postaviť nový kostol. Základný kameň požehnal pápež sv. Ján Pavol II. na letisku vo Vajnoroch pri Bratislave. Bolo to 22. apríla 1991. V tom istom roku zbúrali starý, malý kostol a na jeho mieste postavili nový, moderný s dostatočnou kapacitou pre veriacich z Proča a okolia, zasvätený Sedembolestnej Panny Márii.  Dokončený bol v roku 1992.

Slávnostne ho posvätil Mons. Stanislav Stolárik, pomocný košický biskup,  22. novembra 2014.

Najstarším zachovaným artefaktom v Proči a celej farnosti je zvon z roku 1729.