Chmeľov
Filiálna obec Chmeľov vznikla na úpätí Zadnej Hory v Beskydskom predhorí. Nepriama správa o Chmeľove je v listine kráľa Ondreja II. z roku 1212. V nej obdarúva novými územnými majetkami a výsadnými právami rehoľu krížovníkov. V spomínanej listine sa vlastníctvo majetkov už predpokladá. Z toho vyplýva, že krížovníci sa v Chmeľove usadili a túto dedinu vlastnili už pred rokom 1212. Toto zistenie potvrdzuje skutočnosť, že mnísi mali kláštor v Chmeľove.
Rád krížovníkov bol vytvorený v Jeruzaleme (1114 -1121) s primárnou úlohou strážiť Boží Hrob a ochraňovať pútnikov do Svätej Zeme. Križovníci sem prišli z Poľska z Miechova koncom 12., prípadne začiatkom 13. storočia, avšak pred rokom 1212.
V písomnostiach z 13.-16. storočia sa názov obce vyskytuje v slovenskom aj maďarskom tvare. Pôvodný slovenský názov Chmeľov sa vyskytuje v listine krakovského kniežaťa Vladislava z roku 1305. Prekladom do maďarčiny vznikol názov Komloš. Neskôr sa častejšie užíva názov Keresteskomlos a Keresztes - Krížový Chmeľov.
O prítomnosti rádu krížovníkov v Chmeľove svedčí aj rozšírené priezvisko - Keresteš (Krížovník).
Slovenský názov Chmeľov prezrádza, že dedina vznikla na mieste divo rastúceho chmeľu.
Historici predpokladajú, že v Chmeľove bol románsky kostol. Pravdepodobne na jeho mieste rehoľníci vybudovali ranogotický kostol, zasvätený sv. Krížu, ktorý po mnohých prestavbách stoji doteraz.
Krížovníci odišli z Chmeľova v roku 1313, kedy ho vymenili za spišský Lendak. Kostol sa zmenil na farský a takto sa uvádza aj v zozname pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia. V tom období tu pôsobil farár Štefan.
Pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia kostol vyzdobili nástennými maľbami, ktorých časti sa nedávno našli po odstránení barokového oltára na východných stenách presbytéria. Ide o obraz svätice a zrejme časť výjavu Piety.
Počas reformácie sa kostol dostal do vlastníctva Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorá ho vlastní doteraz.
Rímskokatolíci a gréckokatolíci si postavili v roku 1933 kostol, ktorý zasvätili Povýšeniu sv. Kríža. Kostol je vo vlastníctve Gr. katolíckej cirkvi, ale bohoslužby tu slávia aj rímskokatolíci.
Počet veriacich jednotlivých cirkvi v Chmeľove v rokoch:
|
rok |
rím. kat. |
gr. kat. |
ev. a. v. |
židia |
|
1826 |
92 |
11 |
230 |
13 |
|
1855 |
75 |
10 |
120 |
7 |
|
1915 |
141 |
50 |
195 |
18 |
|
1943 |
135 |
59 |
213 |
20 |
|
1991 |
378 |
33 |
407 |
--- |
|
2011 |
476 |
58 |
344 |
--- |
|
2021 |
582 |
78 |
320 |
--- |