V tejto oblasti sa kresťanstvo začína udomácňovať už v 9. storočí. Dôkazom toho je nájdený prsteň so znakom kríža neďaleko Chmeľova. Ďalšiu dobu náboženského života tvorí 12. - 14. storočie, keď do Chmeľova prišli krížovníci. Ich úlohou bolo šírenie a udržiavanie kresťanstva v celom tomto kraji. Rozširovali aj úctu ku svätému krížu, podľa čoho dostali názov krížovníci.
V roku 1600 tu boli štyri fary s kostolmi a to v: Chmeľove, Chmeľovci, Čelovciach a v Podhoranoch. Počas reformácie boli tieto kostoly zabraté protestantmi, lebo vtedy platilo: "CUIUS REGIO, ILLUS ETRELIGIO" (koho kraj, tomu prislúcha určovať náboženstvo poddaných). Tieto kostoly doteraz patria evanjelikom, okrem kostola v Podhoranoch. To značí, že väčšina zemanov spolu s poddanými prešla na protestantskú vieru. V časoch rekatolizácie sa podarilo obnoviť katolícku cirkev. Najväčšiu zásluhu na tom majú františkáni, ktorí v 17. storočí prišli do Nižnej Šebastovej. Pred založením kaplnky v Pušovciach patrili Chmeľov a Pušovce ku farnosti Kračúnovce. Prvým duchovným správcom bol Andrej Považan. Od toho času sa pušovskí duchovní otcovia začali starať o dediny Čeľovce, Šarišská Trstená, Proč, Chmeľov, Chmeľovec, Podhorany a samozrejme Pušovce.
V roku 1997 vznikla nová farnosť Podhorany, ku ktorej sa pripojili Chmeľovec a Šarišská Trstená.
V súčasnosti patrí naša farnosť ku košickej arcidiecéze a prešovskému dekanátu.